Od narodenia Juraja Šeba, ktorý vo svojich knihách zmapoval život
Bratislavy, pričom sa venoval najmä fenoménom a dekádam hlavného mesta,
uplynie v utorok 12. decembra 80 rokov.
Narodil sa 12. decembra 1943 v Bratislave do maloburžoáznej rodiny. "Detstvo
strávil v kruhu veľkej rodiny striedavo na Trnávke (vtedy na
Dornkappli), kde jeho opapa vlastnil krčmu a omama krajčírsky salón a v
Starom meste u rodičov v Manderláku, kde bývali alebo u tety na
Leningradskej ulici. K jeho obľúbenej zábave patrilo, hneď ako sa naučil
hodiny, rátať koľko áut prejde za hodinu ulicou. V roku 1948 ich bolo
päť," povedala pre TASR spisovateľova dcéra Jana Šebová.
Šebov otec pracoval ako dentista, mama bola ženou v domácnosti. Rodičia
počas 2. svetovej vojny v jednom zo svojich bytov ukrývali sedemčlennú
židovskú rodinu v priamom susedstve s kanceláriou nemeckého dôstojníka.
Po páde železnej opony získala jeho mama vyznamenanie Spravodlivý medzi
národmi, ktoré udeľuje Izrael.
Po nástupe komunistov v roku 1948 jeho otcovi skonfiškovali stroje a v
roku 1950 ho na základe neopodstatneného udania zatkli. Spočiatku mal
pre tieto okolnosti Juraj Šebo problém študovať. Napokon ho prijali na
strednú všeobecnovzdelávaciu školu na Makarenkovej ulici v Bratislave
(dnes Gymnázium Alberta Einsteina). Po maturite si dal prihlášku za
letca do Žiliny, ale neprijali ho. Študoval teda odbor spojov na tej
istej Vysokej škole dopravnej v Žiline.
"Otec bol ako študent spevákom v kapele Sírius. Skupina sa skladala z
českých študentov, vynikajúcich muzikantov, preradených v rámci
preloženia fakulty z Prahy do Žiliny. Otec mal podobný hlasový rozsah a
zafarbenie ako jeho celoživotný idol Elvis Presley, ktorý pobláznil
mládež na celom svete," pripomenula Jana Šebová. Pesničky sa v noci
počúvali na rádiu Luxemburg, prepisovali sa a v anglickom jazyku štýlom
Elvisa spievali ďalej. Kapela ukončením štúdia v roku 1968 zanikla.
Počas promócie vpadli do Československa vojská Varšavskej zmluvy.
Po skončení vysokej školy nastúpil Juraj Šebo do služieb slovenskej
pošty, ktorej zostal verný celý život. Až do roku 2003 pôsobil ako
technický námestník pre poštu a PNS pre západoslovenský kraj, pričom bol
aj prezidentom Asociácie zásielkového obchodu. Pracovne navštevoval aj
Kosovo, kde prijal výzvu vybudovať poštovú sieť.
V roku 2008 mu udelili titul Osobnosť Bratislavy a od OZ Devínska dostal
cenu za mimoriadny prínos pre šírenie dobrého mena Devínskej Novej Vsi,
kde žil a tvoril.
Juraj Šebo napísal niekoľko kníh o Bratislave v rôznych časových
obdobiach - Zlaté 60. roky (2008), Normálne 70. roky (2009),
Budovateľské 50. roky (2010), Reálne 80. roky (2010). V tom istom roku
vydal aj knihu Také bolo PKO, v ktorej zachytil polstoročie výnimočného
PKO, odsúdeného na zbúranie.
Nasledovali knihy Slobodné 90. roky (2011), Turbo milénium (2012),
Budmerice. História – osobnosti – spomienky (2013), Vojnové 40. roky
(2014), Tehelné pole. Chrám futbalu (2014), Najlepšie z môjho života
(2014), Bratislavské korzo (2015), Krízové roky 30. (2015), Legenda V
klub (2015), či Pionierske 50. roky (2016).
V knihe Útek z pekla (2017) zmapoval príbeh svojho birmovného otca
Arnošta Rosina, ktorého v roku 1942 deportovali do Auschwitz-Birkenau,
no podarilo sa mu odtiaľ ujsť.
Vo svojej tvorbe pokračoval titulmi (Ne)všedné myšlienky (2018) a pre
niekoho kontroverznej knihe Útek do pekla (2020). V nej opísal príbeh
mladého delostrelca, rodáka z Petržalky, Gustava Wendrinského, ktorý
slúžil vo Waffen-SS. Podarilo sa mu zničiť 45 tankov protivníka jediným
kanónom, čo je najvyšší počet tankov zničených jedným protitankovým
delom počas 2. svetovej vojny. "Kniha nie je oslavou fašizmu, ale poukazuje ako mladícka nerozvážnosť môže mladému človeku zničiť budúcnosť," pripomenula Šebová.
Poslednou Šebovou knihou bola Kaviarne, krčmy a vinárne v Bratislave
1960 - 1989 (2020). Je oslavou kaviarenského a krčmového života, kde sa
dalo hovoriť o literatúre, politike, ale aj o obyčajnom živote.
"Momentálne sú v otcovom počítači dve nevydané knihy, ktoré čakajú na
seriózneho vydavateľa a to Slovenka v službách OSS neskôr CIA a
Bratislavské postavy, postavičky a osobnosti," dodala pre TASR spisovateľova dcéra Jana Šebová.
Spisovateľ Juraj Šebo zomrel 31. januára 2021.